Kúria s areálom reg. č. 11774/1-3 (Malý kaštieľ)

1. pamiatkový objekt - KÚRIA 

Regionálne múzeum Mojmírovce

V roku 2011 bol do zoznamu NKP zapísaný malý klenot architektúry, tzv. malý kaštieľ, resp. letohrádok kniežaťa Aldobrandiniho, zrenovovaný v roku 2016. Dnes sa v ňom nachádza Regionálne múzeum Mojmírovce. História bývalého letohrádku je zahalená rúškom tajomstva. 

Traduje sa, že bol postavený v roku 1812, ale tento rok nie je dosiaľ potvrdený. Pôvodne bol súčasťou majetku starého urmínskeho rodu Ürményiovcov. Neskôr sa prostredníctvom kúpy dostal do vlastníctva talianskeho šľachtica Camilla Borghese Aldobrandiniho, ktorý si v roku 1863 vzal za manželku Máriu Huňadyovú. Obnova pamiatky bola realizovaná z finančných prostriedkov Európskej únie za spoluúčasti obce.

 Stálu expozíciu múzea tvorí zachovaná časť pôvodnej urmínskej farskej knižnice (Mojmírovce sa do roku 1948 nazývali Urmín), ktorá uchováva vzácne tlačené, ale aj rukopisné knihy, pútavé svojimi väzbami a rytinami. Knižnica je svojou bohatosťou dokladom o významnom postavení „mestečka Urmín“ v 18. a 19. storočí. Návštevník sa v múzeu oboznámi s najslávnejšími dejinami obce prostredníctvom expozície venovanej miestnym šľachtickým rodom a ich jednotlivým členom, ktorí svojho času mali významné postavenie nielen v rámci obce a Uhorska, ale aj na cisárskom dvore vo Viedni. Dominantným rodom v obci boli Huňadyovci, ktorí sa v Urmíne usadili v 18. storočí. Jozef Alojz Samuel Huňady priviedol na urmínske panstvo Karola Jozefa Appela, hospodárskeho odborníka z Nemecka a zakladateľa šľachtického rodu Appelovcov v Uhorsku. Vlna plemena oviec, ktoré Appel vyšľachtil, sa predávala na svetových trhoch a bola vysokej kvality. Najviac ho však preslávil chov koní, o čom svedčí aj to, že zakladal žrebčíny aj pre iné panstvá. Na vtedajšom urmínskom majeri Poľný Kesov sa uskutočnili prvé verejné konské dostihy vo vtedajšom Uhorsku.      Slávnym rodákom z Urmína bol Anton Grasalkovič, ktorého predkovia pochádzali z Chorvátska. Mal právnické vzdelanie a bol výborným ekonómom. Do učebníc dejepisu sa dostal predovšetkým ako radca Márie Terézie. Pôvodný mobiliár kaštieľa sa nezachoval. Dokumentujú ho len zachované fotografie. Múzeum však pre návštevníkov pripravilo ukážku dobového bývania v podobe Čajového salónika. Typ sedacej súpravy, ktorú tu možno vidieť, patrí štýlovo do obdobia pomenovaného podľa posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa Orleánskeho.

         Návštevníci majú v múzeu možnosť vidieť aj časť mojmírovského strieborného pokladu, zapožičaného zo zbierok SNM. Poklad patrí medzi najväčšie nálezy svojho druhu na Slovensku. Park pri múzeu dotvárajú sochy strašidiel, ktoré boli zhotovené na motívy miestnych poverových rozprávaní. Múzeum sa venuje aj výstavnej činnosti prostredníctvom svojich dočasných expozícií.

Kúria bola postavená v polovici 19. storočia a v 2. polovici 19. storočia bola prestavaná. Pôvodné materiálové, dispozičné, architektonické a výtvarné riešenie je zachované vo veľkom rozsahu. Na začiatku 20. storočia bola strešná krytina vymenená za azbestocementovú a pravdepodobne na JV a SV fasáde bol okenný otvor prebudovaný na vstupný otvor s kazetovanou dvojkrídlovou výplňou. Zároveň bolo vymenených niekoľko vstupných otvorov v interiéri (drevené kazetované dvojkrídlové výplne s kazetovanou zárubňou) a v niektorých miestnostiach bola upravená podlahová krytina (vlysky). V tomto období bol taktiež postavený pletivový plot s bránou, ktorý zvýrazňuje JZ hranicu parcely. Okolo polovice 20. storočia dostal objekt  kúrie odkvapové žľaby a zvody a dekoratívne klampiarske prvky. V 2. Polovici 20. Storočia došlo k úprave tvaru niekoľkých okenných otvorov a výmene ich okenných výplní. Taktiež bol postavený nový komín približne v JV časti objektu a nové strešné okno. V objekte  bolo zavedené elektrické osvetlenie.

2. pamiatkový objekt - PARK

Plocha v okolí objektu kúrie je na mape vojenského mapovania z r. 1839 parkovo upravená a je prepojená s parkom pri kaštieli. Táto prepojenosť parkov je zrejmá a z katastrálnych máp z r. 1857 a 1891. Park mal pôvodne pravidelný kruhový motív pred objektom kúrie na JZ strane (Školská ulica). Park je v súčasnosti v JZ časti oklieštený výstavbou bytových domov na pôvodnej ploche parku. Druhová skladba drevín je pozmenená, napriek tomu prežíva niekoľko pôvodných jedincov, tiež je stále čitateľná gaštanová aleja pozdĺž  cesty. V zlom zdravotnom stave prežíva pôvodný jedinec jaseňa (Fraxinus excelsior), dva jedince smreka obyčajného (Picea abies) a niekoľko jedincov mohutných líp (Tilia cordata). Plocha parku prerastá náletom ruderálnych druhov v krovinnej i stromovej etáži ( baza, agát, jaseň). Prestavby ani rekonštrukcie parku nie sú zdokumentované.
 

3. pamiatkový objekt - OPLOTENIE A BRÁNA

Plot ohraničuje park z JZ strany, pričom je rovnobežný s JZ fasádou kúrie a zároveň s cestou. Brána je situovaná medzi časťami plotu pri ceste.