Kaštieľ a park, reg. č. 1469/1 -2

1. pamiatkový objekt - KAŠTIEĽ

História kaštieľa súvisí s obdobím po ukončení tureckých vojen, kedy sa do pôvodných obydlí začali vracať utečenci, ktorí tvorili pôvodné predvojnové obyvateľstvo, ale s nimi prišlo aj mnoho novousadlíkov - prisťahovalcov.

V tomto obdodí sa po prvýkrát objavuje v dedine vtedy zvanej URMÍN meno rodu HUŇADYOVCOV. Jej prví členovia, zemania Ondrej a Ladislav Huňady, prišli do Urmína v roku 1675. Postupne sa stali vlastníkmi najväčších nehnuteľností a tým aj najmajetnejšou rodinou v dedine. V roku 1721 dal postaviť Imrich Huňady veľký kaštieľ v barokovom slohu. Neskôr po požiari bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu.

Pýchou rodu Huňadyovcov bol žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, talianskych a španielskych koní. V roku 1814 sa konali v Urmíne prvé verejné konské dostihy v Rakúsko - Uhorsku. Zorganizoval ich Jozef Huňady podľa moderných pravidiel. Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní. Najznámejším koňom z urmínskeho chovu bol Tajár (1811-1830), ktorý pochádzal z Egypta a bol zakladajúcim chovným koňom uhorských teplokrvných koní a vyhral aj prvý ročník konských dostihov. Kostra Tajára je v súčasnosti uložená vo veterinárnom múzeu vo Viedni.

Po druhej svetovej vojne  odišli zo svojho sídla v Mojmírovciach poslední potomkovia šľachtického rodu Huňadyovcov. Kaštieľ  potom  slúžil na rôzne účely -  po oslobodení tu boli prechodne zriadené kasárne vojakov a po ich odchode  sa v kaštieli zriadili byty pre učiteľov, ordinácie pre lekárov a pohostinstvo. V roku 1953  sa budova stala na určité obdobie základnou školou a od konca 60-tych rokov už len chátrala.  V roku 1974 sa kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlych a postupných rekonštrukciách je sídlom hotela Kaštieľ Mojmírovce s.r.o., Vzdelávacieho inštitútu COOP, a.s. a Nadácie Mojmír.

Takmer z trosiek bývalého žrebčína bolo vybudované  moderné kongresové a hotelové  centrum a  v  zrenovovaných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza reštaurácia, vinná pivnica a vinotéka s bohatou ponukou nielen mojmírovských vín, niekoľko školiacich miestností, apartmány a izby, relax centrum, či strelnica v podzemných priestoroch starobylej klenbovej pivnice.

Kaštieľu ani dnes nechýba pompéznosť. Obrovskú vstupnú halu s elegantným divadelným schodiskom zdobia pôvodné tereziánske lustre, reštaurované do modernej podoby a portréty najznámejších Slovákov posledného storočia v životnej veľkosti. Ústredná chodba kaštieľa sa nazýva Chodba tolerancie. Sú na nej zobrazené symboly najväčších svetových náboženstiev a niekoľko desiatok portrétov filozofov, spisovateľov a vedcov. Na počesť pôvodných dvoch miestností nazývaných „Afrika“, kde gróf Huňady  ako vášnivý poľovník a strelec mal vystavené trofeje z poľovačiek v Afrike, bol zriadený africký salónik, s obrazmi a maskami z Afriky. Rozmanitým spôsobom sú štylizované aj miestnosti reštaurácie. Najväčšia miestnosť je zariadená v poľovníckom štýle, tak ako bol pred rokom 1945 zariadený celý kaštieľ. Lovecké trofeje  dopĺňajú moderné obrazy s poľovnou tematikou. Druhá miestnosť v reštaurácii je tzv. obrazáreň, treťou  miestnosťou je hudobný salónik. Romantickým dojmom pôsobí posledná reštauračná miestnosť – ružový salón, kde sú umiestnené obrazy známej slovinskej maliarky Ireny Polanec. V pivničných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza  klenbová tehlová vinná pivnica. Po rozsiahlej rekonštrukcii bola vinná pivnica s vinotékou vybraná, pri  medzinárodnom výročnom oceňovaní najväčšieho výrobcu tehál na svete spoločnosti Wienerberger, spomedzi 260 prihlásených diel z celého sveta  a jej architekt  Viktor Šabík so svojím tímom Barak, si z Viedne odniesol cenu Brick award 2010 za jej realizáciu.  Priestory tristoročnej  vinnej pivnice sú  dnes miestom, kde sa  stretáva história s umením. Atmosféru vínnej pivnice s vinotékou dotvára zbierka 120 obrazov  od 24 akademických maliarov s tematikou vína a vinohradníctva. Originálne je využitý i ďalší podzemný priestor. Je v ňom vybudovaná krytá strelnice  na krátke guľové zbrane s celoročnou prevádzkou. Spojovaciu chodbu vedúcu do relax centra a bazénu  zase zdobia  výjavy z Dobšinského ľudových rozprávok,  stvárnené v krásnom farebnom prevedení v obrovskom rozmere 18 x 2,3 m od akademickej maliarky Táni Žitňanovej.  Okrem rozprávok sú tu zachytené aj najznámejšie hrady a zámky Slovenska. Posledná časť chodby  je venovaná strašidlám a  strašidelným príbehom, ktoré súvisia s kaštieľom a jeho prostredím.  Na mieste, kde stála botanická zimná záhrada rodu Huňadyovcov, je dnes plavecký bazén. Samotný interiér bazéna je jedinečný  a i dnes  pripomína zimnú záhradu. Na jeho strope sa nachádza   jedna z najväčších  súčasných malieb na Slovensku s rozmerom 15 x 10 m, Kvety orchideí, od  akademickej maliarky Jany Farmanovej–Šabíkovej.  Súčasťou kaštieľa  je tiež  sála pripomínajúca všetkým návštevníkom, že Mojmírovce sú rodiskom grófa Grassalkoviča. Sálu zdobia portréty samotného Antona Grasslakoviča a jeho panovníčky   Márie Terézie, v životnej veľkosti,  od akademickej maliarky Jarmily Veľkej, vyrezávané makety najvýznamnejších stavieb, ktoré dal gróf postaviť,  dobové erby a brnenia a veľkoplošný oblúkový obraz s výjavom  znázorňujúcim korunováciu Márie Terézie od akademickej maliarky Táni Žitňanovej. 

2.pamiatkový objekt - PARK

Súčasťou panstva rodiny Huňadyovcov bol okrem kaštieľa aj rozsiahly park s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín, ktorý patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska - Slovenska. Raritou bol skleník - botanická záhrada, ktorá sa bohužial do dnešných dní nezachovala.
Park bol založený v prírodne – krajinárskom slohu, avšak dnes je kompozícia čitateľná len v jeho južnej časti. Pred južným priečelím kaštieľa sa nachádza pravidelný motív z tvarovaného krušpánu (Buxus sempervirens) s centrálne umiestnenou fontánou. Park v severnej časti má dnes charakter lesného porastu, otvorené lúčne plochy zanikli a porastnej štruktúre nenachádzame žiadnu zo zásad prírodne krajanskej tvorby. Reléf parku je rovinatý, len v severovýchodnej časti sa dvíha neveľká vyvýšenina, na ktorej rastie dendrologická zvláštnosť – fraxinus excelsior Diversofilia – jaseň impozantných rozmerov. Kaštieľ je umiestnený v parku excentricky. Hospodársky dvor, ktorý bol situovaný v centrálnej časti celého komplexu, bol od reprezentatívnej plochy parku a kaštieľa ohraničený dvoma zrkadlovo orientovanými budovami koniarní. Juhozápadná budova bola v 50.tych rokoch asanovaná a na jej mieste bola postavená kotolňa pre kaštieľ. Juhovýchodná budova koniarne je po rekonštrukcii a slúži ako kongresová miestnosť. Z ďalších stavieb v parku treba spomenúť skleník, ktorý nadväzoval na juhozápadné krídlo kaštieľa. Po vojne bol skleník rozobratý a odpredaný. V severovýchodnom cípe parku sa nachádzala artézska studňa s bazénikom a altánkom. Tie sa nezachovali ani vo fragmentoch. Pôvodná Pôvodná sieť chodníkov zanikla, v južnej časti boli chodníky v rámci rekonštrukcie parku v 80-tych rokoch obnovené, avšak trasovanie chodníkov nerešpektovalo pôvodnú situáciu. Južná časť parku je oplotená novodobým kovaným plotom, severná časť je voľne prístupná. Z pôvodných drevín nachádzame v parku už spomínaný jaseň, mohutné lipy, platany a zaujímavý pyramídový dub, červenolistý buk a jedľu kaukazskú. Pre výsadby stromov v parku bol charakteristický trojspon, čo predstavovalo symboliku s troma dcérami grófa Huňadyho. Malá záhradná architektúra v parku bola zastúpená fontánou, situovanou na osi kaštieľa v pravidelnej úprave pred JV priečelím kaštieľa. V strede fontány je umiestnená pôvodná váza. Fontána s vázou boli v r. 2006 zreštaurované. Celok fontány s kruhovým bazénom a centrálnou plastikou, hoci je riešený ako fontána, nikdy tomuto účelu neslúžil a voda tu nikdy nebola. Vytváral len záhradnú dominantu romanticky navodzujúcu atmosféru studne, či fontány. Pravidelný parkový motív pred kaštieľom bol pôvodne (ešte koncom 19. Storočia) akcentovaný iba vegetačnými prvkami, fontána bola osadená až neskôr. V r. 2004  a r.2011 bola južná časť parku obohatená o sochárske diela – drevorezby akademického sochára Mareka Žitňana.