Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Pamiatky

PAMIATKY - SVEDKOVIA MINULOSTI

Relatívne malé územie obce prekvapí existenciou až štytroch národných kultúrnych pamiatok s ôsmimi pamiatkovými objektami. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky sú zapísané:

 

                                        I.Kostol sv. Ladislava, reg. č. 1470

Kostol sv. Ladislava.JPG

 

Kostol dal postaviť zemepán mestečka, referendárius Uhorskej dvorskej kancelária Ladislav Huňady a povolal majstrov až z Viedne.
Základný kameň kostola bol položený 31.mája 1718. Posvätil ho titulárny biskup a nitriansky kanonik Ladislav Szöréni. Hrubá stavba stála už o dva roky. V roku 1721 kostol posvätil ostrihomský prepošt Juraj Gináni. O dva roky neskôr v hrobke kostola bol pochovaný Ladislav Huňady.
Podľa literárnych a archívnych prameňov kostol bol postavený na mieste staršieho gotického kostola, z ktorého sa zachovala časť obvodných múrov svätyne.  Prvá obnova viažuca sa ku kostolu bola zrealizovaná v r. 1750-51. Bol obnovený múr okolo cintorína, opravili sa aj hodiny na veži. Kedy bola pristavená sakristia, archívne pramene neuvádzajú. Je možné predpokladať, že to bolo v roku prvej obnovy. V roku 1803 bol kostol vykradnutý, keď mnoho hodnotných bohoslužobných predmetov bolo odcudzených.
Pravdepodobne koncom 19. zač. 20 storočia bola postavená kaplnka, okolo polovice 20. storočia realizované vymaľovanie kostola a prístavba v súčasnosti odkladacieho priestoru s toaletou. V druhej polovici 20 storočia bolo pristavené závetrie pred JZ bočný vstup do kostola. V roku 2000 bolo realizované temperovanie aplikovaním plochých platní radiátorov pod lavice. O rok neskôr bolo nahradené drevené schodisko vo veži kovovým. V r. 2003 bola zrealizovaná obnova kostola v rozsahu: vymaľovanie  interiéru, výmena všetkých drevených okenných výplní za plastové s dvojsklom, výstavba sociálneho zariadenia, aplikovanie pásovej plechovej krytiny červenej farby. V r. 2009-11 bola obnovená fasáda, natretá strecha na šedo, vykonané odvhlčenie kostola do výšky 1m a opravené vežové hodiny.
 

II.Kaštieľ a park, reg. č.  1469/1 -2 

1. pamiatkový objekt - KAŠTIEĽ

 

Kastiel.JPG

História kaštieľa súvisí s obdobím po ukončení tureckých vojen, kedy sa do pôvodných obydlí začali vracať utečenci, ktorí tvorili pôvodné predvojnové obyvateľstvo, ale s nimi prišlo aj mnoho novousadlíkov - prisťahovalcov. V tomto obdodí sa po prvýkrát objavuje v dedine vtedy zvanej URMÍN meno rodu HUŇADYOVCOV. Jej prví členovia, zemania Ondrej a Ladislav Huňady, prišli do Urmína v roku 1675. Postupne sa stali vlastníkmi najväčších nehnuteľností a tým aj najmajetnejšou rodinou v dedine. V roku 1721 dal postaviť Imrich Huňady veľký kaštieľ v barokovom slohu. Neskôr po požiari bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu.

Pýchou rodu Huňadyovcov bol žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, talianskych a španielskych koní. V roku 1814 sa konali v Urmíne prvé verejné konské dostihy v Rakúsko - Uhorsku. Zorganizoval ich Jozef Huňady podľa moderných pravidiel. Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní. Najznámejším koňom z urmínskeho chovu bol Tajár (1811-1830), ktorý pochádzal z Egypta a bol zakladajúcim chovným koňom uhorských teplokrvných koní a vyhral aj prvý ročník konských dostihov. Kostra Tajára je v súčasnosti uložená vo veterinárnom múzeu vo Viedni.

Po druhej svetovej vojne  odišli zo svojho sídla v Mojmírovciach poslední potomkovia šľachtického rodu Huňadyovcov. Kaštieľ  potom  slúžil na rôzne účely -  po oslobodení tu boli prechodne zriadené kasárne vojakov a po ich odchode  sa v kaštieli zriadili byty pre učiteľov, ordinácie pre lekárov a pohostinstvo. V roku 1953  sa budova stala na určité obdobie základnou školou a od konca 60-tych rokov už len chátrala.  V roku 1974 sa kaštieľ stal majetkom spotrebných družstiev na Slovensku a po rozsiahlych a postupných rekonštrukciách je sídlom hotela Kaštieľ Mojmírovce s.r.o., Vzdelávacieho inštitútu COOP, a.s. a Nadácie Mojmír.

Takmer z trosiek bývalého žrebčína bolo vybudované  moderné kongresové a hotelové  centrum a  v  zrenovovaných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza reštaurácia, vinná pivnica a vinotéka s bohatou ponukou nielen mojmírovských vín, niekoľko školiacich miestností, apartmány a izby, relax centrum, či strelnica v podzemných priestoroch starobylej klenbovej pivnice.

Kaštieľu ani dnes nechýba pompéznosť. Obrovskú vstupnú halu s elegantným divadelným schodiskom zdobia pôvodné tereziánske lustre, reštaurované do modernej podoby a portréty najznámejších Slovákov posledného storočia v životnej veľkosti. Ústredná chodba kaštieľa sa nazýva Chodba tolerancie. Sú na nej zobrazené symboly najväčších svetových náboženstiev a niekoľko desiatok portrétov filozofov, spisovateľov a vedcov. Na počesť pôvodných dvoch miestností nazývaných „Afrika“, kde gróf Huňady  ako vášnivý poľovník a strelec mal vystavené trofeje z poľovačiek v Afrike, bol zriadený africký salónik, s obrazmi a maskami z Afriky. Rozmanitým spôsobom sú štylizované aj miestnosti reštaurácie. Najväčšia miestnosť je zariadená v poľovníckom štýle, tak ako bol pred rokom 1945 zariadený celý kaštieľ. Lovecké trofeje  dopĺňajú moderné obrazy s poľovnou tematikou. Druhá miestnosť v reštaurácii je tzv. obrazáreň, treťou  miestnosťou je hudobný salónik. Romantickým dojmom pôsobí posledná reštauračná miestnosť – ružový salón, kde sú umiestnené obrazy známej slovinskej maliarky Ireny Polanec. V pivničných priestoroch kaštieľa sa dnes nachádza  klenbová tehlová vinná pivnica. Po rozsiahlej rekonštrukcii bola vinná pivnica s vinotékou vybraná, pri  medzinárodnom výročnom oceňovaní najväčšieho výrobcu tehál na svete spoločnosti Wienerberger, spomedzi 260 prihlásených diel z celého sveta  a jej architekt  Viktor Šabík so svojím tímom Barak, si z Viedne odniesol cenu Brick award 2010 za jej realizáciu.  Priestory tristoročnej  vinnej pivnice sú  dnes miestom, kde sa  stretáva história s umením. Atmosféru vínnej pivnice s vinotékou dotvára zbierka 120 obrazov  od 24 akademických maliarov s tematikou vína a vinohradníctva. Originálne je využitý i ďalší podzemný priestor. Je v ňom vybudovaná krytá strelnice  na krátke guľové zbrane s celoročnou prevádzkou. Spojovaciu chodbu vedúcu do relax centra a bazénu  zase zdobia  výjavy z Dobšinského ľudových rozprávok,  stvárnené v krásnom farebnom prevedení v obrovskom rozmere 18 x 2,3 m od akademickej maliarky Táni Žitňanovej.  Okrem rozprávok sú tu zachytené aj najznámejšie hrady a zámky Slovenska. Posledná časť chodby  je venovaná strašidlám a  strašidelným príbehom, ktoré súvisia s kaštieľom a jeho prostredím.  Na mieste, kde stála botanická zimná záhrada rodu Huňadyovcov, je dnes plavecký bazén. Samotný interiér bazéna je jedinečný  a i dnes  pripomína zimnú záhradu. Na jeho strope sa nachádza   jedna z najväčších  súčasných malieb na Slovensku s rozmerom 15 x 10 m, Kvety orchideí, od  akademickej maliarky Jany Farmanovej–Šabíkovej.  Súčasťou kaštieľa  je tiež  sála pripomínajúca všetkým návštevníkom, že Mojmírovce sú rodiskom grófa Grassalkoviča. Sálu zdobia portréty samotného Antona Grasslakoviča a jeho panovníčky   Márie Terézie, v životnej veľkosti,  od akademickej maliarky Jarmily Veľkej, vyrezávané makety najvýznamnejších stavieb, ktoré dal gróf postaviť,  dobové erby a brnenia a veľkoplošný oblúkový obraz s výjavom  znázorňujúcim korunováciu Márie Terézie od akademickej maliarky Táni Žitňanovej. 

 

                               2.pamiatkový objekt - PARK

park.jpg  

Súčasťou panstva rodiny Huňadyovcov bol okrem kaštieľa aj rozsiahly park s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín, ktorý patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska - Slovenska. Raritou bol skleník - botanická záhrada, ktorá sa bohužial do dnešných dní nezachovala.
Park bol založený v prírodne – krajinárskom slohu, avšak dnes je kompozícia čitateľná len v jeho južnej časti. Pred južným priečelím kaštieľa sa nachádza pravidelný motív z tvarovaného krušpánu (Buxus sempervirens) s centrálne umiestnenou fontánou. Park v severnej časti má dnes charakter lesného porastu, otvorené lúčne plochy zanikli a porastnej štruktúre nenachádzame žiadnu zo zásad prírodne krajanskej tvorby. Reléf parku je rovinatý, len v severovýchodnej časti sa dvíha neveľká vyvýšenina, na ktorej rastie dendrologická zvláštnosť – fraxinus excelsior Diversofilia – jaseň impozantných rozmerov. Kaštieľ je umiestnený v parku excentricky. Hospodársky dvor, ktorý bol situovaný v centrálnej časti celého komplexu, bol od reprezentatívnej plochy parku a kaštieľa ohraničený dvoma zrkadlovo orientovanými budovami koniarní. Juhozápadná budova bola v 50.tych rokoch asanovaná a na jej mieste bola postavená kotolňa pre kaštieľ. Juhovýchodná budova koniarne je po rekonštrukcii a slúži ako kongresová miestnosť. Z ďalších stavieb v parku treba spomenúť skleník, ktorý nadväzoval na juhozápadné krídlo kaštieľa. Po vojne bol skleník rozobratý a odpredaný. V severovýchodnom cípe parku sa nachádzala artézska studňa s bazénikom a altánkom. Tie sa nezachovali ani vo fragmentoch. Pôvodná Pôvodná sieť chodníkov zanikla, v južnej časti boli chodníky v rámci rekonštrukcie parku v 80-tych rokoch obnovené, avšak trasovanie chodníkov nerešpektovalo pôvodnú situáciu. Južná časť parku je oplotená novodobým kovaným plotom, severná časť je voľne prístupná. Z pôvodných drevín nachádzame v parku už spomínaný jaseň, mohutné lipy, platany a zaujímavý pyramídový dub, červenolistý buk a jedľu kaukazskú. Pre výsadby stromov v parku bol charakteristický trojspon, čo predstavovalo symboliku s troma dcérami grófa Huňadyho. Malá záhradná architektúra v parku bola zastúpená fontánou, situovanou na osi kaštieľa v pravidelnej úprave pred JV priečelím kaštieľa. V strede fontány je umiestnená pôvodná váza. Fontána s vázou boli v r. 2006 zreštaurované. Celok fontány s kruhovým bazénom a centrálnou plastikou, hoci je riešený ako fontána, nikdy tomuto účelu neslúžil a voda tu nikdy nebola. Vytváral len záhradnú dominantu romanticky navodzujúcu atmosféru studne, či fontány. Pravidelný parkový motív pred kaštieľom bol pôvodne (ešte koncom 19. Storočia) akcentovaný iba vegetačnými prvkami, fontána bola osadená až neskôr. V r. 2004  a r.2011 bola južná časť parku obohatená o sochárske diela – drevorezby akademického sochára Mareka Žitňana.
 

III. Kúria s areálom reg. č. 11774/1-3 

(Malý kaštieľ)

1. pamiatkový objekt - KÚRIA 

Regionálne múzeum Mojmírovce

 

 

        V roku 2011 bol do zoznamu NKP zapísaný malý klenot architektúry, tzv. malý kaštieľ, resp. letohrádok kniežaťa Aldobrandiniho, zrenovovaný v roku 2016. Dnes sa v ňom nachádza Regionálne múzeum Mojmírovce. História bývalého letohrádku je zahalená rúškom tajomstva. Traduje sa, že bol postavený v roku 1812, ale tento rok nie je dosiaľ potvrdený. Pôvodne bol súčasťou majetku starého urmínskeho rodu Ürményiovcov. Neskôr sa prostredníctvom kúpy dostal do vlastníctva talianskeho šľachtica Camilla Borghese Aldobrandiniho, ktorý si v roku 1863 vzal za manželku Máriu Huňadyovú. Obnova pamiatky bola realizovaná z finančných prostriedkov Európskej únie za spoluúčasti obce.

        Stálu expozíciu múzea tvorí zachovaná časť pôvodnej urmínskej farskej knižnice (Mojmírovce sa do roku 1948 nazývali Urmín), ktorá uchováva vzácne tlačené, ale aj rukopisné knihy, pútavé svojimi väzbami a rytinami. Knižnica je svojou bohatosťou dokladom o významnom postavení „mestečka Urmín“ v 18. a 19. storočí. Návštevník sa v múzeu oboznámi s najslávnejšími dejinami obce prostredníctvom expozície venovanej miestnym šľachtickým rodom a ich jednotlivým členom, ktorí svojho času mali významné postavenie nielen v rámci obce a Uhorska, ale aj na cisárskom dvore vo Viedni. Dominantným rodom v obci boli Huňadyovci, ktorí sa v Urmíne usadili v 18. storočí. Jozef Alojz Samuel Huňady priviedol na urmínske panstvo Karola Jozefa Appela, hospodárskeho odborníka z Nemecka a zakladateľa šľachtického rodu Appelovcov v Uhorsku. Vlna plemena oviec, ktoré Appel vyšľachtil, sa predávala na svetových trhoch a bola vysokej kvality. Najviac ho však preslávil chov koní, o čom svedčí aj to, že zakladal žrebčíny aj pre iné panstvá. Na vtedajšom urmínskom majeri Poľný Kesov sa uskutočnili prvé verejné konské dostihy vo vtedajšom Uhorsku.      Slávnym rodákom z Urmína bol Anton Grasalkovič, ktorého predkovia pochádzali z Chorvátska. Mal právnické vzdelanie a bol výborným ekonómom. Do učebníc dejepisu sa dostal predovšetkým ako radca Márie Terézie. Pôvodný mobiliár kaštieľa sa nezachoval. Dokumentujú ho len zachované fotografie. Múzeum však pre návštevníkov pripravilo ukážku dobového bývania v podobe Čajového salónika. Typ sedacej súpravy, ktorú tu možno vidieť, patrí štýlovo do obdobia pomenovaného podľa posledného francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa Orleánskeho.

         Návštevníci majú v múzeu možnosť vidieť aj časť mojmírovského strieborného pokladu, zapožičaného zo zbierok SNM. Poklad patrí medzi najväčšie nálezy svojho druhu na Slovensku. Park pri múzeu dotvárajú sochy strašidiel, ktoré boli zhotovené na motívy miestnych poverových rozprávaní. Múzeum sa venuje aj výstavnej činnosti prostredníctvom svojich dočasných expozícií.

 

 

 

   Maly kastiel1.jpg     Maly kastiel2.jpg

Stav pred rekonštrukciou

 

Mojmírovce_NR_Kurie-Urmenyi_01.JPG

Dobová fotografia

 

   malý kastiel 3.jpg     malý kastiel 4.jpg

Vízualizácia  rekonštrukcie

Kúria bola postavená v polovici 19. storočia a v 2. polovici 19. storočia bola prestavaná. Pôvodné materiálové, dispozičné, architektonické a výtvarné riešenie je zachované vo veľkom rozsahu. Na začiatku 20. storočia bola strešná krytina vymenená za azbestocementovú a pravdepodobne na JV a SV fasáde bol okenný otvor prebudovaný na vstupný otvor s kazetovanou dvojkrídlovou výplňou. Zároveň bolo vymenených niekoľko vstupných otvorov v interiéri (drevené kazetované dvojkrídlové výplne s kazetovanou zárubňou) a v niektorých miestnostiach bola upravená podlahová krytina (vlysky). V tomto období bol taktiež postavený pletivový plot s bránou, ktorý zvýrazňuje JZ hranicu parcely. Okolo polovice 20. storočia dostal objekt  kúrie odkvapové žľaby a zvody a dekoratívne klampiarske prvky. V 2. Polovici 20. Storočia došlo k úprave tvaru niekoľkých okenných otvorov a výmene ich okenných výplní. Taktiež bol postavený nový komín približne v JV časti objektu a nové strešné okno. V objekte  bolo zavedené elektrické osvetlenie.
 

2. pamiatkový objekt - PARK

Plocha v okolí objektu kúrie je na mape vojenského mapovania z r. 1839 parkovo upravená a je prepojená s parkom pri kaštieli. Táto prepojenosť parkov je zrejmá a z katastrálnych máp z r. 1857 a 1891. Park mal pôvodne pravidelný kruhový motív pred objektom kúrie na JZ strane (Školská ulica). Park je v súčasnosti v JZ časti oklieštený výstavbou bytových domov na pôvodnej ploche parku. Druhová skladba drevín je pozmenená, napriek tomu prežíva niekoľko pôvodných jedincov, tiež je stále čitateľná gaštanová aleja pozdĺž  cesty. V zlom zdravotnom stave prežíva pôvodný jedinec jaseňa (Fraxinus excelsior), dva jedince smreka obyčajného (Picea abies) a niekoľko jedincov mohutných líp (Tilia cordata). Plocha parku prerastá náletom ruderálnych druhov v krovinnej i stromovej etáži ( baza, agát, jaseň). Prestavby ani rekonštrukcie parku nie sú zdokumentované.
 

3. pamiatkový objekt - OPLOTENIE A BRÁNA

Plot ohraničuje park z JZ strany, pričom je rovnobežný s JZ fasádou kúrie a zároveň s cestou. Brána je situovaná medzi časťami plotu pri ceste.
 

IV. Mlyn strojový reg. č. 11824/1-2

.

Areál mlyna pozostával pôvodne z 2 sýpok a bol grófskym majetkom. Budova dnešného mlyna je novšia z dvojice sýpok a pochádza z 19-teho storočia. V roku 1926 zoštátnený areál odkúpil Šebestián Ondra, mlynár, rodák zo Slavkova na Morave a pustil sa do jeho rekonštrukcie. Jeho potomkovia žijú v areáli mlyna dodnes, vďaka čomu je zachovaných pomerne veľa fotografií a dokumentov týkajúcich sa starého mlyna.

 Celý mlyn poháňal stabilný spaľovací motor, keďže v tom čase ešte nebola v obci elektrina.  Ten zároveň poháňal aj dynamo, ktoré sa žiaľ nezachovalo. Vďaka nemu mal mlyn a aj dom už vtedy elektrinu na osvetlenie. V rokoch 1932 bola do obce zavedená elektrina a spaľovací motor bol nahradený elektrickým. Po nástupe socializmu bol mlyn zoštátnený a zaradený do Nitrianskych mlynov, ktoré ho využívali na mletie približne do polovice 50-tych rokov.
V roku 1965 bol mlyn preradený pod JRD, mlecie zariadenie bolo definitívne odstavené a do mlyna sa ďalej chodilo iba šrotovať až do konca 80-tych rokov. Na mlyne sa podpísalo nezodpovedné hospodárenie vtedajšieho JRD, ktoré mlyn užívalo až do reštitúcie a nestaralo sa o údržbu.

Našťastie stabilný spaľovací motor sa zachoval dodnes, a prebieha jeho oprava, aby ho bolo znovu možné naštartovať. Zachovaná je aj väčšina pôvodnej technológie mlyna z roku 1926, pochádzajúca z firmy J. Prokop a synové z Pardubíc , ktorá pravdepodobne prestavbu starej sýpky na mlyn aj kompletne zrealizovala. Vzácne sú na mlyne aj samotné konštrukcie, ktoré pochádzajú rovnako ako aj pôvodná sýpka z 19-teho storočia a pri prestavbe na mlyn boli len miestami spevnené. Aj preto je mlyn pamiatkovo chránený ako budova a ako strojné zariadenie. Aj okolitý areál je pod pamiatkovou ochranou.

Aby sa tieto vzácne hodnoty zachovali, rozhodli sa majitelia mlyn postupne zrekonštruovať v súlade s požiadavkami pamiatkárov a sprístupniť ho verejnosti. Obnova pamiatok je technicky a finančne náročná, preto sa postupuje len pomaly a obnova celého mlyna je dlhodobý projekt. Projekt obnovy je finančne podporený aj z prostriedkov VÚC Nitra, obci Mojmírovce a programu Obnovme si svoj dom od Ministerstva kultúry SR.

Napriek tomu je možné si mlyn po dohode s majiteľom prehliadnuť (kontakt na majiteľa: skerlikpeto@gmail.com) a nechať si podrobnejšie vysvetliť rôzne detaily z histórie mlyna alebo technológie.

 

 

Pamiatkový objekt - MLYN STROJOVÝ

Mlyn.jpg Mlyn kancelaria.jpg

            Budova mlyna                                         Kancelária

Pamiatkový objekt - ZARIADENIE TECHNOLOGICKÉ

Mlecie zariadenie.jpg Spaľovací motor.jpg

      Mlecie zariadenie                                                    Plynový spaľovací motor

 

Ďalšie objekty pamiatkového záujmu:

Rímsko - katolícka fara /baroková stavba/

Fara.jpg

 

Kaplnka sv. Urbana - patróna vinohradníkov

3 Kaplnka.jpg

 

Sochy sv. Jána Nepomuckého pri fare a pri potoku

hody 2006- ilustračné 031.jpg

Ján Nepomuk pri potoku.JPG

 

 Morový stĺp /klasicizmus/

Morový stlp.JPG 

 

 Koniareň v areáli parku - prebudovaná na kongresové centrum

Zrebcin_prebud.jpg

 

 Židovský cintorín

Rafaj 001.jpg

 

 

 

 

 


 

dnes je: 15.9.2019

meniny má: Jolana

podrobný kalendár

Dejinám našej obce a regiónu bol venovaný dôstojný kultúrny stánok v podobe nedávno zrenovovaného Letohrádku kniežaťa Aldobrandiniho ("malý kaštieľ"), v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú priestory Regionálneho múzea Mojmírovce.

Poľnohospodárske družstvo Mojmírovce

PD pokračuje v tradícii poľnohospodárstva a roľníctva. Má vyspelú rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, moderné mechanizmy, stredisko investičnej výstavby, plastikársky program, vlastný bitúnok a výrobu mäsových výrobkov. Zaujímavosťou je špeciálna rastlinná výroba, kde je zabezpečená produkcia jabĺk, broskýň, viniča a kvalitného vína

Vzdelávací inštitút COOP, a.s.

Zariadenie situované v historickom parku poskytuje ubytovacie, stravovacie a vzdelávacie služby.

Moderný podnik, ktorý vznikol v roku 1993 na zelenej lúke. Produkuje certifikované mäsové výrobky vyrábané špeciálnymi technológiami.

Penzion Bruder

Penzión Bruder je situovaný v obci Mojmírovce, má výhodnú polohu na hlavnom námestí. Penzión tvorí hostinec a reštaurácia na prízemí, spoločenská miestnosť, fajčiarska miestnosť a terasa a ubytovacie priestory na poschodí.

CEDRON SENIOR Mojmírovce, n.o.

Zariadenie sociálnych služieb sa nachádza v srdci obce Mojmírovce, spádovej obce okolitých obcí podľa ktorých dostal svoje pomenovanie CEDRON SENIOR V zariadení poskytujeme sociálne služby fyzickým osobám, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby.

Šardice

Naša družobná obec Csömör v Maďarskej republike

V roku 2002 bola podpísaná zmluva o spolupráci obcí Mojmírovce a Csömör. Od tej doby sa partnerstvo našej obce s touto maďarskou obcou rozvíja veľmi intenzívne, vrátane inštitúcií v obci, ako sú Slovenská národnostná samospráva a ľudový tanečný spolok Furmicska.

Po nemecky Wartberg an der Krems je obec v Rakúsku v spolkovej krajine Horné Rakúsko v okrese Kirchdorf an der Krems. Veľkosťou je porovnateľná našej obci.

Webgis

Vážení občania v aplikácii sú pre vás dostupné tieto služby:
Súpisné čísla domov, ortomapa, katastrálna mapa, prvky na
meranie vzialeností atď..

webygroup

Deutch version
English version
Magyar verzió
Úvodná stránka